Založit webové stránky nebo eShop
aktualizováno: 11.04.2011 13:42:18 

PRÍBEH NÁŠHO BRANKA

O  AUTIZME, AKO TAKOM...

             Základný prehľad

             Autizmus   

            z  gréckeho autós = sám) je psychická porucha spojená s odlúčením sa od okolia a ponorením sa do vlastného sveta predstáv a myšlienok. Ľudia trpiaci ťažkým autizmom nevnímajú okolie, takmer vôbec nerozprávajú, alebo sa dokonca ani nepohybujú. Polovica detí s klasickou formou autizmu nikdy nevysloví jediné slovo.  Medzi týmito ľuďmi však nájdeme aj jednotlivcov s naozaj mimoriadnymi schopnosťami.  Ranný detský autizmus ( Kannerov syndróm ) sa prejavuje ťažkými poruchami komunikácie, ktoré sa objavujú pred tretím rokom života predovšetkým u chlapcov . Tieto deti nereagujú na prejavy pozornosti, nedokážu zmysluplne používať reč, boja sa zmien a nedokážu nadviazať očný kontakt.

Detský autizmus ( Aspergerov syndróm ) sa vyskytuje v detstve alebo v chlapčenskom veku - opäť väčšinou u chlapcov. Pôvod choroby nie je ešte známy. Predpokladá sa, že ide o genetický defekt, ktorý sa prejavuje ako autoimunitné ochorenie, alebo ako degeneratívne ochorenie nervových buniek mozgu. Liečebno-pedagogické opatrenia a podporná terapia správania môžu priniesť zlepšenie symptómov. Autistické deti potrebujú mimoriadne citlivú výchovu, spojenú s učením sa po malých krokoch. Často jediným spôsobom, ako prelomiť ich vnútornú nezaujatosť a sociálnu izoláciu, je kontakt so zvieraťom, ktoré si obľúbia a dokážu ho zahrnúť láskou a opaterou.


            Všeobecné informácie 

          Autizmus je charakteristický silnou orientáciou na vlastnú osobu a poruchami správania sa medzi ľuďmi a pri medziľudskej komunikácii a postihuje 2-4 z 10 000 detí, chlapcov približne trikrát častejšie než dievčatá. Podľa stupňa závažnosti ochorenia sa rozlišuje psychogénny a somatogénny autizmus a aj Kannerov a Aspergerov syndróm. V prvom rade možno príčiny hľadať v telesných faktoroch ako sú genetické a neurobiologické zmeny. Okrem toho môžu vedľajšiu úlohu zohrávať aj psychologické aspekty. Deti sú často nápadné už v dojčenskom veku svojím nedostatočným nadväzovaním kontaktov s blízkymi osobami. Neskôr prejavujú málo záujmu o napodobňovanie vzorov a nadväzovanie priateľstiev. Narušený je aj vývin reči a kreativity. Liečba spočíva v behavoriálnej psychoterapii so silným začlenením rodičov, v logopédii, liečebnej gymnastike a liekoch. V posledných rokoch sa v tlači viackrát referovalo o dobrých výsledkoch dosiahnutých hrou so skrotenými delfínmi. Často je nutná starostlivosť v špeciálnych zariadeniach ešte i vo veku dospelosti.

          Výraz „ autizmus“ bol vytvorený už v roku 1911 švajčiarskym psychiatrom Bleulerom, ktorý ním označil „ odpútanie sa od reality spolu s relatívnou alebo absolútnou prevahou vnútorného života“. Vtedy sa označenie autistický volilo na popis takých schizofrenických pacientov, ktorí sa vyznačovali najmä silnou orientáciou na vlastnú osobu a utiahnutosťou zo sociálneho života. Ako samostatná choroba, ktorá sa odlišuje od schizofrénie a začína sa v detstve, bol autizmus opísaný americkým psychiatrom Kannerom v roku 1943, ale až v osemdesiatych rokoch bol uznaný ako vlastná diagnostická kategória.

            Autistické poruchy sa rozdeľujú do štyroch skupín. Okrem psychogénneho a somatogénneho autizmu, sa rozlišuje Kannerov a Aspergerov syndróm. Tieto dva syndrómy tvoria hlavné formy autizmu. Všetky formy majú spoločné to, že je narušené hlavne správanie sa medzi ľuďmi a komunikácia. Pre mnohých rodičov je preto len ťažko možné vytvoriť si k svojmu autistickému dieťaťu kontakt, čo pre postihnuté rodiny predstavuje veľkú záťaž a znepokojenie.

           Formy autizmu:

  • Psychogénny autizmus sa prejavuje hlavne poruchami komunikačnej schopnosti s príznakmi emocionálneho chladu a chýbajúcej iniciatívy. Ako príčina sa predpokladá silné zanedbanie. Po intenzívnej náklonnosti sa emocionálne obmedzenia väčšinou rýchlo vyrovnajú.
  • Somatogénny autizmus je spôsobený ťažkými poškodeniami mozgu. Pred objavením antibiotík sa toto ochorenie často vyskytovalo ako následok zápalu mozgu. Nápadným symptómom somatogénneho autizmu je nedostatočná schopnosť nadväzovať kontakty, ktorá sa ešte zosilňuje izolovaním sa od prostredia.
  • Pri Aspergerovom syndróme sa prvé symptómy objavujú po druhom až treťom roku života. Najdôležitejším základným symptómom tejto poruchy, je obmedzená schopnosť postihnutých nadväzovať kontakty. Pretože však nastupuje až v predškolskom veku, nie sú poruchy medziľudských vzťahov väčšinou tak silne pôsobivé ako pri Kannerovom syndróme, ktorý sa objavuje skôr. U detí, ktoré trpia na Aspergerov syndróm, je vývin reči síce spomalený, ale nie je väčšinou narušený. Mnoho detí sa dokonca vyznačuje dokonalou rečou v gramatike, aj pri výbere slov. Deti však majú sklon k samovrave, nápadnej melódii reči a počúvajúcemu sa prispôsobujú tak málo, že komunikácia je väčšinou narušená. Postihnutí bývajú často priemerne alebo nadpriemerne inteligentní, napriek tomu často mávajú ťažkosti pri učení. Dôvodom pre to je ich nedostatočná pozornosť a tendencia nechať sa rozptyľovať vlastnými spontánnymi nápadmi. Mimoriadne pozoruhodné sú aj nezvyčajné záujmy týchto detí. keď sú konfrontované s pravidlami. Na požiadavky alebo na obmedzenia reagujú často výbuchmi zúrivosti a majú sklon k bezohľadnému presadzovaniu svojej vôle, a to bez humoru. Deti bývajú pri svojich pohyboch často skutočne nešikovné, čím je nedostatočná aj reč tela.
  • Pri Kannerovom syndróme sa symptómy objavujú už v prvých mesiacoch života. Deti sa už v dojčenskom veku vyhýbajú očnému kontaktu, nevítajú svojich rodičov a nevyhľadávajú žiadny telesný kontakt. Kým pri Aspergerovom syndróme vnímajú autisti svojich blížnych ako niečo rušivé, zdá sa, že deti s Kannerovym syndrómom svojich blížnych nevnímajú vôbec. Vekom nie sú tieto sociálne narušenia tak nápadné, deti však takmer nie sú schopné nadväzovať kontakt s inými deťmi. Schopnosť nadväzovať kontakt s inými ľuďmi je obmedzená na niekoľkých blížnych, ale i tu pretrváva nedostatočná schopnosť vcítiť sa do pocitov iných. U postihnutých sú už veľmi skoro zjavné komunikačné ťažkosti. Mnohé deti, ktoré trpia na Kannerov syndróm, vytrvalo a tým istým spôsobom kričia, takže je pre rodičov len ťažko rozoznateľné, čo je dôvodom ich kriku. Deti sa dajú utíšiť len veľmi ťažko. Asi polovica detí nikdy nenadobudne zmysluplnú reč, ale aj u iných týchto detí sa reč vyvíja len pomaly a je silne narušená. Deti sú pri používaní reči silne orientované na seba a často hovoria skôr na protistojaceho človeka, akoby sa mali s ním rozprávať. Správanie  týchto autistických detí pri hre je charakteristické tým, že sa zaoberajú vecami bez ohľadu na svojich spoločníkov. Od stredného detského veku sa objavuje zaoberanie sa výlučne železničnými traťami, cestovnými poriadkami, vzormi a pod. U väčšiny postihnutých je silne podpriemerne vyvinutá inteligencia a siaha až do oblasti duševného postihnutia. Najmä u týchto detí je nápadný silný sklon k opakujúcim sa pohybom (hlavne krúživé pohyby rukou a hýbanie rukami ako pri ovievaní sa), deti sa často aj sami zraňujú tak, že sa pohryzú alebo si udierajú hlavu.

     

TOPlist